Príbeh-PEVNOSŤ hraničiarov

Pobafkával som z fajky a sledoval som prúžky dymu, ktoré stúpali k stropu. Pozeral som sa na nich. A počúval som ich. Faramir položil zaujímavú otázku, ja som na ňu chcel odpovedať. Jordi odpovedal ako prvý. Túlal sa. Ja som bol tiež tulák. Natiahol som si svoje dlhé nohy pred seba a pohodlnejšie som sa usadil v kresle. Jordi mu položil protiotázku, visel som pohľadom na Faramirovi. Čakal som čo z neho vypadne, celkovo pôsobil učene. Preto asi aj tak veľa čítal, mňa knihy bavili, ale len niektoré, napríklad o Isildurovi a Prsteni, veľkej bitke so Sauronom a podobne. ,,Ja sa tieź len tak túlam svetom." povedal som.

Pozeral som sa na oboch chlapcov. Jastril som pohľadom z jedného na druhého. Obaja povedali, že boli tuláci, respektíve vandráci. A čo? veď to je úplne jedno. Jordi sa ma opýtal a ja som sa pozrel na Chodca, ktorý sa natiahol a začal fajčiť. Sivý dym stúpal nahor kde sa prepletal medzi trámami. ,,No študoval som u Elfov schopnosti maskovania, stopovania, či boja." vymenoval som. Teda boj som sa učil u otca s pomocou staršieho brata. Obaja mohli mať nad päťnásť rokov. Uvažoval som nad tým, mám pevnosť a mám tu podmienky na nikým nerušené štúdium a pokoj od zvedov a Sauronových služobníkov. 

Pozrel som sa na Faramira, vraj sa učil umeniu hraničiarstva u Elfov. Ha, to mu tak uverím. ,,Asi hraničiarom naozaj je, lenže je tu jeden problém." povedal som a pozrel som sa na Faramira. Dal som si ruky za hlavu a pozrel som sa na neho prísnym pohľadom. ,,Faramir, vieš v čom je problém? Hraničiari sú nestranný. Tak ako mi vysvetlíš tú uniformu kapitána gondorskej stráže?" spýtal som sa podozrievavo. Jordi zrejme nebol v tomto dosť zabehnutý, dôveroval mu. Ja som mal však hlavu plnú pochybností. Nechcel som dodzigávať chlapíka čo nám, ponúkol prístrešie, plnú komoru a  výcvik. Lákavá ponuka, ale život ma naučil, aby som neveril hneď každému, hoc jeho úmysly sú možno čisté. 

Po dlhšom čase sa ozval Chodec. Jeho otázka bola dobrá. Prečo stále nosím uniformu Gondoru? ,,Gondor je moje rodné mesto a stále, hoc som odišiel, mám ho rád, istým spôsobom, vieš, tá uniforma, to všetko mi pripomína to, čím som bol, nedokážem sa zbaviť svojej minulosti..." priznal som sa. 

Mlčky som pofajčieval a prúžky dymu stúpali k trámom, bolo len málo situácií,kedy som dokázal byť úplne uvoľnený, lenže nič netrvá veky. Fajku som okamžite zahasil a položil na stôl. A keď som začul na chodbe kroky a sledoval som odýchlenie dverí, ktoré však niekto rýchlo opäť zabuchol, vyskočil som na rovné nohy a poď ho ku dverám. Vraj hraničiarsky majster, pcha, jemu by ušiel cez hranice aj Olifant. pomyslel som si pohrdlivo. A stisol som mosadzenú kľučku na drevených, dverách. Avšak neznámy sa o ne opieral, ja som sa však zaprel do dverí celým svojim lavým bokom a dvere povolili natoľko, že som sa dokázal pretlačiť von. Dvere sa s hrmotom a škrípaním pántov zabuchli a ja som stál nad postavou sediacou na kamenej dlážke opierajúc sa o dvere. Spod kapucne jej vykukovali tmavé hnedé vlasy. Celú scenériu osvetľovala jedna jediná zdochýňajúca svieca v kovovom kahanci. ,,Kto si a čo tu chceš?" spýtam sa a čakám na odpoveď. Mordorský špeh? Gondorský posol? Elf z temnohvozdu? uvažoval som, tá posledná možnosť mi prišla vylúčenia hodná už hneď na začiatku.

//: Soráč... Chybčka se vloudila. Aragorn faramira neznáša

Pozeral som sa na chalana čo sa predstavil ako Deride. Do tváre nám obom nebolo vidno, pretože obaja sme mali na hlavách kapucne. ,,To by som sa mal nahnevať na toho blbečka Faramira, je to jeho pevnosť. Panák jeden nepodarený." zahundral som. Chalan bol o niečo starší ako ja. Ale tým, že som mu nevidel do tváre, nevedel som, ako vyzerá. A ani on mňa poriadne nevidel. ,,Toto je pevnosť. A ak sa ten nepodarok Faramir nazýva hraničiar tak si na správnej adrese." dostal som zo seba. Faramira som od prvej chvíle neznášal. Prišiel mi až príliš nóbl. Vadila mi tá jeho strojená kultivovanosť. ,,Som Chodec, ten týpek so svetlými vlasmi v gondorskej uniforme je Faramir." predstavil som seba aj Framira. ,,A ten tretí je Jordi." dodal som a pozrel som sa na Derideho. Keby toto bola moja pevnosť tak ju strážim celý deň.

Chodec v okamihu zahasil fajku a vyskočil na rovné nohy, poďho von. Vystrelil ako šíp z luku. Potom vykĺzol von a znelo to akoby sa s niekým rozprával, hovoril podráždene. Blbeček Faramir a panák jeden nepodarený... tak zneli niektoré jeho slová, nech mi len nadáva. Chumaj jeden sprostý neskúsený. ,,Tak to teda nie, Chodec..." zavrčal som. A otvoril som dvere s tým, že mu hneď vynadám...

Kretén jeden prestarnutý, senilný. pomyslel som si a bol som rád že Faramir nie je elf alebo niekto kto vie čítať myšlienky. Bol som nahnevaný. Vážne som nepotreboval sa handrkovať s Faramirom, ale mal som ho fakt plné zuby. Je to ten typ človeka čo dokáže naštvať behom piatich sekúnd. ,,Každý čo sem príde sa čuduje, že je tu taký jednoduchý prístup. Nespoliehať sa na hory že ťa ochránia. Tiene na východe sa predlžujú." zahundral som a prešiel som okolo Faramira do knižnice.

Chodec čosi zahundral, prešiel okolo mňa a zmizol v knižnici, ostal som na chodbe len ja a ten cudzinec. Možno som vážne neopatrný? Alebo Chodcovi prídem pod úroveň? Nevedel som sa rozhodnúť. S tým budú problémy. pomyslel som si trochu znechutene a pozrel som sa na chalana. Bol starší od Chodca s Jordim, to som poznal aj napriek tmavej chodbe. Avšak nebol takým starým ako ja. ,,Tak dobre, môžeme spolu hodiť reč. Ako vidíš, Chodec je taká iná povaha." začal som. V mojom hlase znel silný gondorský prízvuk, hoc by som sa ho snažil akokoľvek zamaskovať, nedalo by sa to. ,,Ale čo už, na čo si sem však prišiel?" spýtam sa. Chodec bol ostražitý akoby niečo desivé zažil a má problémy s komunikáciou medzi ľuďmi. Nepúšťal si ich k telu a bol akýmsi chladným... Ja som však nemal s tým problém. Ľudia sú taký aj onaký. 

Čo to do Chodca vošlo? začudoval som sa. Chodec bol iný, bol prchký a všetko bral príliš vážne. On sa s tým výrazom kamennej sochy hádam aj narodil. ,,Je prchký, asi ako každý pubertiak." zašomral som.Možno ma fakt ozaj nenávidí. Vyčíta mi moju nezodpovednosť, to by som mal robiť ja nie? ,,Áno, nájdeš tu hraničiarov. Avšak len málo. Práve sem začali prichádzať,len pred pár dňami." povedal som a pozrel som sa do stropu. ,,Eh. Nepamätám si, žeby sme sa niekde videli. Teda ja si nespomínam." povedal som mu pravdivo. spomínal som si na mnoho tvárí, ale táto medzi nimi nebola. 

Keby som bol sám a na svojich cestách uzrel Chodca, zrejme by som sa ho trochu bál. ,,To rád počujem, že máś hraničiarsky výcvik. A u koho? U Elronda v  Roklinke alebo u niekoho iného?"  spýtam sa zvedavo. ,,Zbytočné nič nie je, každý tu má nejaké poslanie." povedal som. Každý tu má nejakú úlohu, nik tu nie je len tak. Je to pravdepodobné, že ani ja som sa nenarodil len tak pre nič za nič. ,,Každý je dôležitý." povedal som napokon. Dokonca aj ten Chodec. pomyslel som si.  

Nemohol som tu byť len tak nečinne. Nešlo to. Zvrtol som sa a pobral som sa cez chodbu okolo Faramira a Derideho. Išiel som ráznym dlhým krokom, nezastavil som sa, neobzrel som sa, išiel som automaticky. Netrvalo dlho a ja som sa vymotal z Citadely a napokon som sa dostal na nádvorie. Bolo spustnuté a cez ťažké mraky presvitalo slnko. Kamenné dlaždice boli pokryté vrstvou snehu. Podišiel som k odýchlenej bráne a jedným pohybom som ju zabuchol. Potom som dvere zavrel na závoru aby sa cez dvere nik nemohol dostať. Potom som sa rozhliadol naokolo. Do chladného kameňa hradieb, boli vytesané sotva viditeľné schody, ktoré viedli priamo na hradby (na vrch hradieb). Vyšiel som po schodoch a postavil som sa na miesto od ktorého som mohol sledovať most a cestu za ním. 

Chodec prebehol okolo nás a zmizol za rohom. Chvíľu som sa za ním pozeral a potom som sa vrátil pohľadom na Derideho. ,,Aha, čiže nevieš nič, o tom kto si bol." dumal som na hlas. ,,Tu je každý s dobrými úmyslami vítaný, pokiaľ samozrejme nie je Jeho služobníkom či zvedom." povedal som a pozrel som sa smerom na východ. Mordor... pomyslel som si. ,,V čom si dobrý? Ja som skôr lukostrelec." nadhodím.

Pozeral som sa na Derideho. ,,Hovorí sa, že Sauron sa prebudil a vracia sa do Mordoru." šepol som. Povedal som aj jeho meno, možno si spomenie na Pána Prsteňov a na krajinu tieňov. ,,Meč, možno Chodec je dobrý šermiar, všimol som si jeho meč. Môžeš si ho oskúšať." povedal som a tým som ho nenápadne chcel naviesť aby skúsil nadviazať spojenie s Chodcom. Keď sa s ním nedokážem dohovoriť ja, môže to skúsiť niekto iný. pomyslel som si. Nieže by som si nad tým umýval ruky, ale chcel som vedieť viac o Chodcovi.